Posledným obdobím prípravy najväčšieho kresťanského sviatku - Paschy je Veľký týždeň, ktorý je vyvrcholením veľkopôstneho obdobia. Každý deň týždňa, od pondelka do soboty, je venovaný spomienke na niektorú z evanjeliových udalostí úzko spätých s utrpením nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Veľkým sa tento týždeň nazýva preto, lebo Ježiš Kristus každý deň vykonal pre nás veľké spásonosné skutky.
Veľký pondelok
V tento deň si pripomíname pamiatku spravodlivého patriarchu Jozefa, ktorý je predobrazom Kristových utrpení. Jozefa vlastní bratia predali za 30 strieborných do otroctva a na smrť podobne, ako Krista vydali na smrť jeho vlastní, medzi ktorými bol aj jeden jeho učeník - Judáš. No tak ako aj Jozef unikol smrti a stal sa slávnym a pre vyvolený národ záchrancom pred hladom, tak sa aj Kristus preslávil svojím zmŕtvychvstaním a stal sa Záchrancom a Spasiteľom všetkých, ktorí v Neho uveria. Spravodlivý patriarcha Jozef, podobne ako Kristus z hrobu, vstal z väzenia a stal sa prvým v Egypte po faraónovi. Takto oslávený kŕmil celý vtedajší svet chlebom, tak ako nás dnes oslávený Kristus kŕmi nebeským chlebom - svojím vlastným Telom a Krvou v svätej Eucharistii.
V tento deň si pripomíname aj príbeh o vyschnutom figovníku, ktorý Ježiš preklial, pretože nevydával žiadne ovocie. Človek bez viery tiež nikdy nevydá vhodný plod. Svätý Efrém Sýrsky hovorí, že Kristus preklial figovník preto, lebo jeho majiteľ porušil Mojžišov zákon o chudobných a pocestných, pre ktorých sa mala časť úrody ponechať, aby sa mohli nasýtiť. Kristus bol hladný, no plod nenašiel. Svätí Otcovia hovoria, že pod figovníkom treba rozumieť židovský národ, ktorý mal všetky predpisy a zákony, cez ktoré mohol najlepšie pochopiť zvesť o Mesiášovi a prijať Ho, no nestalo sa tak. Národ bol teda ako strom s mnohým lístím, no bez plodu.
Veľký utorok
V tento deň si pripomíname podobenstvo o desiatich pannách, z ktorých päť bolo múdrych a ostatné, ktoré sa nepripravili na príchod Ženícha - Krista, premeškali možnosť vstúpiť do spoločenstva s Ním, ktoré sa tu predstavuje ako svadobná hostina. Preto treba byť neustále pripravený ako spravodlivý Jozef, neustále prinášať plody pokánia a dobročinnosti, aby sme v deň príchodu Spasiteľa boli podobní múdrym pannám. Pod olejom, ktorý si panny pripravili do svojich lampášov treba rozumieť skutky milosrdenstva a lásky voči našim blížnym. Chránenie panenskej čistoty je veľmi chvályhodné, no nesmie zapríčiniť lenivosť v pomoci blížnemu človeku. Každý z nás dostal od Boha dary, tie by sme mali použiť nie iba pre svoje blaho, no najmä pre dobro všetkých okolo nás. Toto podobenstvo o desiatich pannách rozpovedal Ježiš Kristus svojim učeníkom na ceste do Jeruzalema.
Veľká streda
V tento deň si pripomíname večeru Krista v dome malomocného Šimona, kde prišla aj žena hriešnica. Tá drahocenným myrom (olejom) pomazala Kristovu hlavu a slzami omyla Spasiteľove nohy. Bol to skutok nádherného pokánia, ktorý Kristus nesmierne vyzdvihol. K takému pokániu nás On neustále vyzýva. Keďže Krista po Jeho smrti nestihli pomazať podľa obyčaje, môžeme toto pomazanie chápať ako predobraz Kristových utrpení a dobrovoľnej smrti na kríži. Svätí Otcovia hovoria, že pomazaním Ježiša Krista nádherne voňajúcim myrom zbavilo hriešnicu smradu jej vlastných hriechov.
Veľký štvrtok
Otcovia Cirkvi nám v bohoslužobných textoch kážu spomenúť si v tento deň na štyri udalosti:
1. Kristovo umývanie nôh všetkým apoštolom
2. Tajomnú večeru
3. ustanovenie Eucharistie
4. modlitbu Krista v Getsemane a zajatie Ježiša (Judášov bozk)
Kristus svojím príkladom umývania nôh apoštolom poukázal na to, aby sme aj my vždy a ochotne poslúžili svojmu blížnemu. Na Tajomnej večeri Ježiš Kristus ustanovil Eucharistiu, t. j. vykonal skutočnú Paschu - nekrvavú a vyzval nás, aby sme to aj my konali na Jeho pamiatku, pretože kto je a pije Jeho Telo a Krv, ten má večný život. Po večeri vyšli všetci učeníci okrem Judáša spoločne s Kristom do Getsemanskej záhrady, kde sa často stretávali a modlili sa. Aj teraz sa idú všetci modliť. Samotný Kristus sa však uťahuje do samoty, kde sa trikrát modlí o to, aby nastala vôľa Jeho Otca. Prichádza k nemu anjel a posilňuje Ho k nadchádzajúcim udalostiam. Keďže Judáš poznal miesto častého modlitebného rozjímania Ježiša Krista, nebolo pre neho ťažké doviesť vojakov a sluhov veľkňaza priamo k Ježišovi. Keď Ježiša po bozku Judáša chytili, všetci učeníci sa rozutekali, iba Ján a Peter zostali, aby videli, čo sa bude diať. Krista doviedli pred veľkňaza Annáša. Tu Peter trikrát zapiera Krista a potom zaznie hlas kohúta presne tak, ako to Petrovi predpovedal Kristus. Potom Ježiša priviedli k veľkňazovi Kajfášovi, kde proti Nemu krivo svedčili a nadránom Ho priviedli k Pilátovi.
Veľký piatok
Pripomíname si odsúdenie Ježiša na smrť na kríži Pilátom, Jeho potupné ukrižovanie, muky na kríži, smrť na kríži, sňatie z kríža Jozefom z Arimateje a Nikodémom a položenie do nového hrobu, ktorý nechali Židia zapečatiť a strážiť rímskymi vojakmi. Tento deň je vrcholom smútku, ktorý je však podľa bohoslužobných textov "radostotvorný" (prinášajúci radosť), pretože predznamenáva Kristovo Vzkriesenie. Tento deň by mal každý kresťan prežiť v objatí duchovnej atmosféry, ticha, modlitieb a absolútneho pôstu, t. j. bez prijímania potravy a vody. V tento deň sa nekoná svätá liturgia, na večierni sa v chrámoch vynáša ikona Christa položeného na pohrebom plátne, tzv. plaščenica, aby sa pred ňou mohli veriaci pomodliť.
Veľká sobota
Podľa bohoslužobných textov si pripomíname dve udalosti: pochovanie tela Krista do hrobu a Jeho zostúpenie do adu (pekla) k dušiam spravodlivých starozákonných mužov a žien, aby ich vyviedol z útrob pekla. Vo veľkú sobotu nám liturgický text káže mlčať, rozjímať nad všetkým, čo pre nás Boh vykonal, premýšľať nad sebou, svojím životom. Ježiš Kristus vykonal mnoho pre nás ľudí, mnohé skutky vykonal pre židovský národ, teraz odpočíva, Jeho telo je v pokoji, no svojou dušou zostupuje do adu, aby aj tam priniesol blahú zvesť. V túto sobotu sa máme v tichosti a modlitbách pripravovať na najkrajší sviatok – Paschu.
