Každá matka pozná čas, kedy sa pripravuje na príchod bábätka do rodiny. O to viac, ak čaká to svoje prvé vytúžené dieťatko. Koľko vecí žena musí pretrpieť, koľko kontrol u lekára, odbery krvi, zdvíhanie žalúdka, či zvracanie,... A zároveň aj veľmi príjemné veci v podobe hľadania ideálneho kočiarika (pekného), výberu postieľky, nákupu detského oblečenia, žehlenia plienok atď. Koľko príprav a starostí pre príjemnú udalosť, ktorú očakáva rodinka.
Aj my sa nachádzame v čase Filipovky, v čase príprav, ktoré majú vyústiť do prijatia malého dieťaťa v našom živote. Vidíme, čo je schopná urobiť žena, či jej muž, aby prijali novonarodené dieťa do svojho života. Čo sme schopní urobiť my, aby sme ozajstne prijali Ježiša do „svojich životov“? Čím sú pre nás tieto sviatky? Verím, že pri príprave na Narodenie toho najkrajšieho a to Božieho Syna, nebudeme zabúdať robiť veci tak, aby sme mu vo svojich príbytkoch pripravili to najkrajšie miesto, kde by sa mohol narodiť. Aj v tomto pôste máme viac zabúdať na seba a myslieť na toho druhého. Podať priateľovi pomocnú ruku, ale aj nepriateľovi, vedieť sa podeliť s tým čo mám, myslieť na toho druhého, a pri tomto všetkom nezabúdať na modlitbu, ktorá aj v tomto napätom a pandemickom čase má byť neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Do svojich úmyslov modlitieb zahŕňajme našich rodičov, deti, učiteľov, starých rodičov, chorých, opustených, hladných, bez pomoci i našich nepriateľov a všetkých ostatných.
Tak pripravíme Ježišovi Kristovi, to najlepšie miesto v našom srdci, v našej rodine, farnosti, či obci. A s radosťou v srdci na jeho narodenie sa nebojme na neho volať: „Príď, Ježišu, Spasiteľu náš, vykúp nás a spas nás.“
jer. Pavol Mihajlo